Zápisky z dovolenky (časť 2.)

Naša dovolenka sa vyvíja priam „úžasne“. Som stále provianťák ale nikto ma tak už nevolá. Po mojom „zážitku“ s medveďom som dostala novú prezývku Medvedica – vzhľadom k môjmu vzhľadu celkom výstižnú. Môj muž samozrejme všetko vykecal a ja som musela môj sen rozprávať asi tri krát až ma to prestalo baviť. Radšej som išla variť. Lenže čo?? Na moje vlezlé otázky typu Čo chcete aby som navarila? už nikto nereaguje. Ráno ich všetkým vyženiem z chaty, beriem psov a vyrážam na hríby. Po mojom „snovom“ zážitku sa v hore môže premávať dvadsať medveďov, mňa to nedokáže rozhádzať. Aj tak sa žiaden medveď nekoná. Ale hríby áno. Večera je jasná. Dobrá hríbová polievka s mrveničkou. Ako teplý základ do brucha to bude stačiť. Tá predstava ako sa všetci „natlačia“ mojej fantastickej hríbovice mi vyvolá úsmev na tvári a tak hybaj naspäť do chaty. 

Polievka sa varila, cesto na mrveničku odpočívalo prikryté v miske, keď sa psi rozštekali.... hlásili, že ktosi prichádza. Na môj údiv sa vracala celá naša partia. Zmoknutý ako kurence. Hore sa extrémne zhoršilo počasie a tak sa rozhodli vrátiť. Riskovať sa neoplatí. Hlavne nie teraz, keď v TV ukazovali ako znášali dvoch mŕtvych turistov. To prípadných hazardérov na chvíľu odrovná. Hladní, smädní, zmoknutí všetci sa nahrnuli do chaty a už sa jeden kamarát vrhá na môj hrniec. Jeho výkrik Hríbová polievka mňááám všetkých postavil do pozoru a súhlasné mrmlanie zosilnelo. Nestačila som mu zabrániť v tom aby si neuchmatol lyžicu a neokoštoval. Dobrá, dobrá? pýtam sa ho. Jeho odpoveď „Nóóóó ??!!“ ma prekvapila ale veď som tú polievku nedorobila, tak čo. Je pravda, že ja som ju vôbec nekoštovala, bežne to tak robím, že ochutnám až úplne na koniec. Rýchlo som vytiahla cesto a začala som strúhať mrveničku rovno do polievky. Už som bola skoro hotová, keď došiel môj muž už prezlečený a suchý. Tak „Poď okoštovať či je dobrá!“ Ochutnal a to čo nasledovalo bolo hrozné. Na jeho skrivenú tvár nikdy nezabudnem. Čo si tam preboha dala? a Boli tie hríby určite jedlé? no to ma už urazilo.... veď hríby poznám a toto boli samé dubáky. Čo mi bolo platné, že sa všetci zbehli, ochutnávali, krivili tvár a dohadovali sa kde je príčina, že polievka je horká ako blen. Nakoniec sa všetci zhodli na tom, že medzi hríby sa mi priplietol horkáč (Podhríb žlčový). Je to potvora hríb, vyzerá ako dubák a keď je mladý pomýlite si ho celkom ľahko. Ak si človek nie je istý stačí kúsok surového hríba ochutnať. No čo, plakať nad rozliatym mliekom sa neoplatí. Treba rýchlo konať, narýchlo som navarila cesnačku a problém bol zažehnaný. A za pár hodín to poistili grilované klobásky. Už len čakám aká prezývka mi zase prischne.

7.9.2010 Tatranská Štrba